Vďaka, Meky!

Keď Ťa anjeli vidia očami hviezd,

keď Ťa vietor berie preč,

jeden kameň, ktorý v ceste stál,

za chvíľu z Tvojho obrazu zostane rám.

Iba 22 dní, nezabudni,

čas sa kráti,

hviezda v nemocnici leží,

v nehybnom tieni ho niet.

Daroval by som Ti aspoň biely kvet,

pre Teba v hrobe miesto ešte niet,

pod hladinou spí,

poslednýkrát pre nami stál bezmocný.

Zbalil to radšej a odišiel sám,

studený biely kvet Ti na rozlúčku dám.

Priprav sa na život s tým,

že neprežiješ na zemi už ani pár pekných chvíľ.

Lukáš Košík, 8.B

Tieň hviezd a ticho rána,

na počesť žitia tohto pána,

znie moja pieseň dojemná,

keď prišla jeho chvíľa posledná.

Boli ste bytosť plná nádeje

a kdeže sa človek zrazu podeje?

Pamätať si Vás v piesňach budeme,

veď všetkým nám je odísť súdené.

Pesničiek ste nám veľa naspievali,

s láskavou tvárou na svet ste sa usmievali,

no pred pár dňami zavreli ste svoje viečka,

raz vyhasne aj tá najdlhšia sviečka.

a zrazu ticho po nás zostalo,

to každého z nás dostalo,

no v piesňach bude ďalej prežívať,

pri počúvaní môžeme už len spomínať.

Alex Predajniansky, 8.B

Už len 22 dní,

nezabudnem, čas sa kráti.

Ruky už nad hlavu dvíha,

odísť je tá najťažšia výzva.

Život sa pod hladinou skrýva,

zvládnuť to musí on sám.

Ľudia si povedali ,,FÍHA",

on vždy daroval sa všetkým nám.

Slepý v uličkách sa cítil,

be života lana sa chytil,

na pomoc mu rýchlo bež,

stačí povedať už len pár viet.

Pokiaľ by bol, s úsmevom by tu stál,

ale keďže život vyhasol,

stačí len nesmútiť,

aby znovu ON bol ten HRÁČ.

Adam Lenčo, 8.B

Som ten blázonm

čo má rád tvoj strach.

Predstavím ti šťastie,

v slepých uličkách.

Keď som už sám za prvým rohom

spomalím a ty mi dáš posledné zbohom.

Studený biely kvet ti na rozlúčku darujem,

nikto ti ho nebude záviedieť.

Dávam ti posledné zbohom,

za najbližším rohom.

Jedného dňa budem aj ja tam ležať

ako práve zoťatá breza.

Skúšam akú to má chuť,

na všetko zlé zabudnúť.

Je to zlé byť bez vás,

žiadni doktori mi pomôcť nevedia.

Alexandra Leitnerová, 8.B