Úvahy žiakov

Domov

Mnoho ľudí si pravdepodobne pod slovom domov predstaví štyri steny a kusy nábytku. Avšak je to naozaj len obytný dom? Ja si dovolím nesúhlasiť.

Domov nie je len strop nad mojou hlavou. Nemusí tvoriť iba lokalitu, či už na pláži alebo na lavičke v meste. Domovom môžeme nazvať aj človeka, pri ktorom sa cítime komfortne, teda príjemne. Pre mňa je domov pocit ocenenia, možnosť zaspať a cítiť sa v bezpečí. Miesto, v ktorom vyrastám, učím sa a rozvíjam seba aj svoje schopnosti. Za domov považujem miesto, kde môžem byť sama sebou bez predstierania. Domov by nám mal poskytovať starostlivosť a pomocnú ruku. Taktiež pre mňa domov znamená pocit zabudnutia svojich problémov a neprestajný smiech. Jednoducho niečo, kde sa cítim psychicky aj fyzicky dobre. Ak by som mala niekoho či niečo nazvať domovom, určite by som spomenula svoju rodinu, kamarátov a prírodu. Príroda je sama osebe krásna a kedykoľvek mám potrebu vyvetrať si hlavu, práve ona mi dodá silu a pozitivitu. Aj ona má schopnosť vyvolať vo mne pocit bezpečia, keď vnímam to ticho prerušované spevom vtákov, či sledujem západ slnka a krásne obrazce, ktoré vytvárajú mraky na oblohe. Takisto som hovorila o rodine, ktorá tu pre mňa vždy bola a verím, že aj naďalej bude. S mojimi príbuznými, ale aj priateľmi, vždy vnímam mnoho zo spomenutých pocitov a viem, že sa na nich môžem spoľahnúť.

Myslím si, že každý má svoj domov, dokonca aj bezdomovec. Veď načo by mi bol veľký dom s luxusným nábytkom, keď nemám okolo seba ľudí, ktorí by z neho domov vytvárali a ja by som ho tak skutočne mohla nazvať?

Perla Pisárová, 9. A

Čo je mladosť?

Mladosť je obdobie života, ktorým prejde takmer každý človek. Pre väčšinu ľudí je to najkrajšie obdobie v ich živote. Možno preto, že sa cítia slobodní, plní energie a sily.

Mladosť vnímam ako bezstarostné užívanie si. Mám čas venovať sa vlastným záujmom a organizovať si čas podľa svojho rozhodnutia. Mladosť nevnímam len ako vek. Mladými môžeme zostať aj ako dospelí, ak si zachováme slobodnú myseľ, bezstarostnosť, fyzickú kondíciu.

Mladosť je pre mňa príležitosť učiť sa nové veci, rozmýšľať o svojej budúcnosti. Čím chcem byť, kým chcem byť. Často som vo svojich rozhodnutiach odvážny, chýba mi skúsenosť dospelých. No nie je to na škodu. Priveľa opatrnosti mi môže brániť skúšať nové veci. Je to obdobie, z ktorého, myslím si, budem ťažiť v dospelosti. Práve pre získané vlastné skúsenosti, ktoré dokážem využiť naplno. Priateľstvá, ktoré sa v tomto období prehĺbia, zvyknú zotrvať aj v budúcnosti. Mladosť je ako kvitnutie ľudskej osoby. Každý má osud vo svojich rukách. Od nás záleží, či budeme žiť svoj život naplno, a či prežijeme nádhernú mladosť.

Mladosť, ktorú nebudem vnímať ako premárnené obdobie. Chcem zostať čo najdlhšie mladý.

Samuel Kňaze, 9. B

Ideálna škola

Ideálna škola je taká, do ktorej ma baví chodiť a rád tam trávim čas. Baví ma učiť sa a robiť rôzne aktivity s chuťou a úsmevom.

Ako si predstavujem ideálnu školu? Určite by mala byť bez známok a radikálneho hodnotenia práce. Bral by som maximálne ústne hodnotenie. Určite by sme sa mali učiť menej. Alebo aspoň menej učiť sa doma. Uvítal by som viac praxe ako teórie. Ako sa hovorí, robotu si nemáme ťahať domov. A pre mňa škola slúži ako robota. Takže toto heslo platí aj pre mňa. Ocenil by som aj viac hravosti alebo aspoň voľnejšie učenie. Nie také, aké zažíval môj oco alebo starký. Myslím si, že v tejto dobe, keď sa všetko modernizuje a inovuje, mali by sa aj učitelia zmodernizovať. A začať učiť trochu moderne. Tak empatickejšie. Učiť primerane tejto dobe a vnášať do vyučovania menej napätia. Bez známok by to bolo lepšie a jednoduchšie.

Andrej Balco, 9. B

Domov sú ruky, na ktorých smieš plakať

Domov. Toto slovo znamená pre každého niečo iné. Niektorí tvrdia, že je to ich dom, ktorý zabezpečuje všetko, čo potrebujú. Iní, že sú to práve ľudia doma. Ja tvrdím, že domov môže byť aj človek. Človek, s ktorým nech si kdekoľvek, cítiš sa ako doma.

Som šťastkár. Narodila som sa milujúcim rodičom. Nič nám nechýba, vždy máme čo jesť, piť. Ani v najťažších situáciách nám nechýba humor a za nič na svete sa neotáčame jeden druhému chrbtom. Keď som s nimi, všetka ťarcha sveta a zodpovednosť odíde a nachvíľu som zase bezstarostné dieťa. Domov dokonale dotvárajú dekorácie mamy, na ktoré sa otec tak veľmi hnevá, ale aj teplo, či naša záhrada plná kvetov. Občas sa hádame, kričíme, veď ja uznám, že život s pubertiačkou je občas náročný. Oni zase musia uznať, že to s nimi tiež nie je prechádzka ružovou záhradou. A predsa si myslím, pri tomto všetkom, že aj keď to je môj domov, pre niekoho to tak nie je. Niekto skrátka nie je šťastkár. Môj domov je moja mama, otec a náš celý priestor. Náš dom je ale dosť veľký na to, aby sme všetci zaliezli do svojich teritórií, keď si ideme na nervy. Uzmierenie prichádza v čase večere. No čo? Všetci predsa musíme jesť. A ak to ani jedlo nenapraví, prichádza domov číslo dva. Kamaráti. Sú ako moja ďalšia rodina, môj druhý domov. Nebudeme si klamať, aj tak sa vždy vrátim domov. Domov k rodičom. Radšej sklopím uši, a potom aspoň dostanem večeru. Mať takýchto rodičov skrátka bola výhra. Raz sa môj domov možno mení. Nebudú to ľudia, ktorí tu sú teraz, možno nebudem bývať pod tou istou strechou, ale na môj domov budem vždy spomínať ako na miesto plné lásky a radosti.

Domov? Podľa mňa je domov čokoľvek, čo chceš, aby ním bolo. Miesto, človek, zviera a vlastne všetko. Dôležité je, že sa v tej chvíli cítime bezpečne.

Tereza Anna Vlkoláčková, 9. A

Ideálna škola

Ideálna škola je podľa mňa taká škola, ktorá je blízko pri mojom bydlisku. Vyzerá ako starodávna budova, ale je novoprerobená. Má školský dvor, vlastnú družinu a basketbalové ihrisko. Učili by sa tam predmety, ktoré sú záživné. A jazyky sú voliteľné a úplne dobrovoľné. Chodilo by sa na maximum praxe a teórie by bolo minimum. Mali by v nej byť aj upratovačky, ktoré by sa nerozčuľovali, keď ostane v triede neporiadok po žiakoch. Prívetivý školník, ktorý často žiakov uvoľňuje z hodiny. Kuchárky, ktoré by varili päťhviezdičkové jedlá. Do školského areálu by bol nonstop prístup, takže by sa stále dalo dostať na basketbalové ihrisko a areál by sa nezamkýnal. V škole by bolo povolené používať mobilný telefón počas celého vyučovania. Mali by v nej učiť iba milí učitelia, ktorí si nebudujú autoritu za každú cenu.

Samuel Gajdošík, 9. A