Spomienky na Nežnú revolúciu
Filip Bella, 9.A: Moja starká prežila
Nežnú revolúciu s neistotou, čo sa bude diať, čo sa zmení v ich
každodennom živote, ako ich to ovplyvní, taktiež sa aj bála. Ale nakoniec starká
hovorí, že od Nežnej revolúcie čakala trochu viac, pretože podľa jej slov sa
toho nezmenilo toľko, ako si myslela, že sa zmení.
Martina Čiefová, 9.A: Moja mama mala vtedy iba 8 rokov a Nežnú revolúciu prežívala ako bežný život, mala všetko, čo potrebovala a to čo chcela, to jej kúpili. Bolo o ňu postarané a nič jej nechýbalo. Televíziu veľmi nepozerala a doma sa taktiež radšej o tom nebavili.
Martina Komorová 9.A: Moja mama v čase revolúcie študovala na strednej škole. Od učiteľov sa dozvedela, prečo sa štrajkuje, chodia ľudia do ulíc. Až vtedy sa dozvedela informácie o auguste. Do revolúcie sa nezapájala, všetko sledovala len z pozície študenta.
Oco bol vtedy na vojne. Museli držať pohotovosť. Nespájajú ho s tým pekné spomienky.
Alexej Petrovský 9.A: Moja mama bola študentkou v BB a priamo sa zúčastnila nežnej revolúcie na námestí. Štrngali kľúčmi a na odeve mali pripnutú stužku v bielo-modro-červenej farbe. Od tejto revolúcie si mohli povedať svoj slobodný názor.
Adam Švec 9.A: Moji starí rodičia boli v čase Nežnej revolúcie pracujúci ľudia. V tomto období mali moji starí rodičia 36 rokov. Žili ako väčšina ostatných rodín. Chodili do práce, vychovávali svoje deti, svojpomocne si postavili rodinný dom, na ktorý získali tzv. nenávratnú podnikovú pôžičku. Keďže z našej rodiny nikto neemigroval neboli prenasledovaní. Je pravda, že v tých časoch nebolo jednoduché získať stavebný materiál a iný tovar tak rýchlo ako dnes. Starký čakal na kvadry celý deň a celú noc v rade. Moji starkí hovoria, že napriek tomu, že pri mori boli len raz v Bulharsku, žili skromne, napriek tomu im nič nechýbalo a neboli nešťastní. Nezažili osobnú neslobodu, s odstupom času vnímajú socializmus ako dobu, kde boli isté mantinely, ale ľudia mali sociálne istoty. Podľa slov mojich starkých, oni sa protestov a zhromaždení priamo nezúčastnili, ale mali jasné predstavy o tom, čo sa dialo. Vedeli, že Nežná revolúcia so sebou prináša veľké zmeny, ale mali z nich aj obavy. Moji rodičia mali v čase revolúcie 9 rokov. Pamätajú si chladné novembrové počasie, štrngajúce kľúče a pesničku "Sľúbili sme si láskuˮ. Veľké zmeny v spoločnosti ako deti nevnímali. Moju maminu potešil jedinečný dar z Maďarska. Boli to oranžovo-neónové digitálky, ktoré nemal každý. Môjho ocina na narodeniny potešil červený Walkman z Tuzexu.
Autori: Pani učiteľka Kristína Puťošová a žiaci 9.A