Slovensko, vlasť moja

Slovensko - vlasť moja

Slovensko moje,

vlasť moja prekrásna,

môjmu srdcu vzácna,

si moja domovina úžasná.

Neviem si ani predstaviť,

že by som mal niekde inde žiť,

v cudzine každý deň sa zobudiť,

nejakou inou rečou hovoriť.

Moja malá krajinka,

je mi veľmi blízka,

naša pestrá príroda,

je Slovákov kolíska.

Sú tu majestátne pohoria,

plné vysokých kopcov,

lúky a trávnaté stráne,

všade veľa stromov.

Slovensko moje,

históriu má bohatú,

veď nášho Jánošíka či SNP,

všade vo svete poznajú.

Pamätá si veru,

dobré i zlé obdobia,

o čom naše dejiny,

príbehy a tradície hovoria.

Pre toto všetko,

som ozaj veľmi rád,

že žijem v tejto krajine,

a som hrdý Slovák.

Matúš Badinka, 9.B

Slovensko - vlasť moja

Kto narodil sa na Slovenku veľké šťastie má,

či už si to prizná alebo neprizná.

Krajina tak krásna s nespočet´ horami,

s vetrom letiacim šírimi poliami.

Byť hrdý na všetko pekné čo Slovensko ponúka,

každá tá jaskyňa, strom ba aj lúka.

Nádherný ten život v slovenských lesoch,

či už veľký medveď a či rybičky v plesoch.

Náš národ históriou prešiel si mukami,

no napriek tomu hrdo a s čistými rukami.

Celé roky utláčaný,

Ostatnými ovládaný.

Zo Slovenska nielen prijímať,

keď treba, tak sa aj zastať.

Na oplátku vernosť vrátiť.

Je nutno ho chrániť, strážiť a brániť.

Keď niekto rodnú zem bude mi urážať ,

jediné riešenie - dvere mu ukázať!

Zostaň v strehu Slovač, oko nezažmúr,

stále sa sťahuje vôkol teba mnoho múr

Veď v silnej jednote ,

odoláme temnote.

Alex Predajniansky, 9.B

Slovensko - vlasť moja

Slovensko ťažké časy zažilo.

Ba s pomocou seba i ostatných,

na nohy sa postavilo.

Koľko smútku, rán i bolestí sme zažili.

Dopadli sme tak, ako sme,

inak by sme nežili.

Hromom otriasa sa naša Zem,

Tatry s chrbtom bielym ožili.

Ba čo viac, vietor a vtáky nad oblakom,

cítia búrku cez žily.

Slovákmi sa stať musíme,

zradu a bezmoc, skrz chýry šírime.

Vyzváňali zvony na hrom bijúce.

Šuhaji sa vzali a blesky blýskajúce,

na dobro odpísali.

Búrka sa neskončí, búrka pretrvá,

pokým sa naprieč životmi,

beznádej rozlieva.

Nehaniť, nekálať a žiť,

sa na svete treba naučiť.

Sťa by sme si kôl do chrbta vložili,

aby sme jeden druhého prežili.

A s tými pánmi, čo múdrosť zjedli,

dlhé skladby by sme o tom veru viedli....

Adam Lenčo, 9.B

Slovensko - vlasť moja

Slovensko, moja vlasť,

ukrývaš toľko nepoznaných krás.

Bývať tu je ako slasť,

no občas, keď v médiách počujeme zloby,

zbehne nám po chrbte mráz.

Poďme preč od nenávisti,

krásna príroda nám to istí.

A ten jazyk slovenský,

nie je že on prenádherný?

Tie ľúbezné slová,

tak krásne nám znejú,

keď žienky na poli,

ľudové piesne si pejú.

Národné ľudové kroje,

bryndzové halušky a rytmická hudba,

naozaj sa čudujem,

že národ náš neľúbia.

Vlasť moja,

hoj, šumný junáci sa v tebe rodia,

krásne a šikovné devy tu ver máme,

do sveta si ich už nedáme.

Do sveta?

A na čo že my tam,

keď Slovensko moje mám,

nikdy sa ho nevzdám!

Krajina ľúbezná,

iná sa ti nikdy nevyrovná.

I keď do sveta vydať sa túžim,

vlasť, domov môj, ostane navždy v mojom srdci.

Marika Bundová, 9.B