Rozhovory štúrovskej generácie

Rozhovor- Sládkovič a Štúr

Ľudovít Štúr bol pre Andreja Sládkoviča síce veľký vzor, no Andrej mu závidel slávu a vzdelanie. Písal sa rok 1856. Hoci bol Andrej múdry človek, nedalo mu Ľudovítovi nezávidieť- bol tak populárny, každý ho obdivoval. Jedného dňa však Andrej dostal príležitosť sa s Ľudovítom stretnúť.

Ľudovít: "Vitaj, Andrej."

Andrej: "Zdravím, som poctený, že sa s Vami môžem stretnúť. Ste mojím veľkým vzorom a inšpiráciou."

Ľudovít: "Kto žije duchom, v tom žije celý svet a on v celom svete."

Andrej: "Múdro povedané.,,

Ľudovít: "Chlapče, môžeme si tykať."

Andrej s nadšením súhlasil.

Ľudovít: "Prečo si sa so mnou chcel stretnúť?"

Andrej: "Chcel so sa s tebou osobne spoznať, zistiť, aké máš záľuby a vidieť, čo robíš v osobnom čase.´´

Ľudovít: "Rád píšem básne, ale mojou záľubou je aj poľovanie. Zajtra plánujem poľovačku, nechceš sa pridať?"

Andrej: ,,Prepáč, zajtra sa mi nedá."

Ľudovít: ,,Prečo, čo máš v pláne?"

Andrej: ,,Pôjdem za svojou priateľkou Marínou, ale nikto sa o tom nemôže dozvedieť."

Ľudovít: "Aha, nevadí."

Ľudovít: "Bolo mi s tebou fajn, dúfam že sa ešte uvidíme."

Andrej sa usmial, prikývol a odišiel. O pár dní, keď sa Andrej vrátil z tajného stretnutia s Marínou, tak sa vybral na večernú prechádzku po Uhrovci, no celá dedina sa na neho divne pozerala. Andrej zastavil tetu Annu a spýtal sa jej, čo sa deje.

Anna: "Celá dedina už o tom vie."

Andrej: "Čo? O čom?"

Anna: "Všetci vieme, čo si urobil."

Anna urazene odišla. Andrej zostal zaskočený a rýchlo šiel za svojimi blízkymi, aby zistil, čo sa deje.

Andrejova mama: "Celá dedina zistila, že si išiel za Marínou.´´

Andrej: "Čo? Odkiaľ?"

Andrejova mama: "Hovorila som ti, že si túto informáciu máš strážiť lepšie."

Andrejovi všetko došlo. Jediný, komu to hovoril, bol predsa Ľudovít. Andrej neváhal a utekal do Ľudovítovho domu, kde však našiel len jeho matku.

Andrej: "Kde je Ľudovít!?"

Ľudovítova mama: "Išiel na poľovačku, prečo sa pýtaš?"

Andrej nič nepovedal a rýchlo vybehol hľadať Ľudovíta.

Ľudovítova mama: Zvláštne.

Keď Andrej uvidí Ľudovíta, dobehne za ním a začne na neho kričať.

Andrej: "Prečo si každému povedal, že idem za Marínou? Celá dedina o tom vie. Myslel si si, že sa to nedozviem aj ja?"

Andrej z hnevu vytrhol Ľudovítovi pušku a postrelil ho.

Andrej: "Som si myslel, že si iný."

No potom Andrejovi došlo, čo urobil, tak radšej zakryl stopy, a urobil to tak, aby to vypadalo, akoby sa Ľudovít postrelil sám a ušiel z miesta činu. Na Andrejovu vinu sa nikdy neprišlo.

Hlavné postavy: Ľudovít, Andrej, rozprávač

Vedľajšie postavy: Anna, Andrejova mama, Ľudovítova mama

Marika Bundová, Kristián Nikolaj, 8.B

Rozhovor Ľudovíta Štúr a Andreja Sládkoviča

Ľudovít Štúr: Aký život som sa usiloval, aby naše deti boli na našu krajinu hrdé a aby si vážili, čo sme im z lásky darovali." Andrej Sládkovič: Pravdu môj priateľu máš, vždy som ti po boku stál, aj verný som bol, ale stále som sa bál. Vieš, nikomu sa nedá veriť, ak sa snažíš krajinu zmeniť. Ľudovít Štúr: Slovenčina bude isto krásna reč a spravím všetko, aby uzákonila sa hneď. Andrej Sládkovič: Opätovne s tebou súhlasím, krajšej reči niet, napíšeme o tom báseň, aby sa Slováci o večnej novine dozvedeli. Nech obletí tá báseň celý kraj, ba nech zaletí aj nad vrcholy Tatier, ktoré sú symbolom Slovenska. Je dôležité spisovný jazyk mať, aj ho dobre znať ako svoju mať. Ľudovít Štúr: Plánujeme tu veľké veci! Slováci strácajú čas všetci. Písať môže každý, aj hlboké témy ohľadom lásky. Andrej Sládkovič: Písať budeme, neskôr na túru pôjdeme. Ľudovit Štúr: Tak nezabudnime, že človek sa nevychováva preto, aby len žil, ale hlavne preto, aby niečo pre svojich, pre obec svoju vykonal, aby sa jej užitočným stal, on sám si je len druhým, lebo to prvé je vyššie a vznešenejšie nad jednotlivca. Andrej Sládkovič: Máš pravdu. Si obetavý človek, politik, historik, pedagóg. Som hrdý na to, že sa poznáme, pretože skutočný priateľ sa nespozná podľa toho, koľko času so mnou strávil, ale podľa toho, koľko ho obetoval, aby mi niečo dal.

Adam Lenčo, Lukáš Košík, Klaudia Semančíková, 8.B

Rozhovor- L Štúr a Sladkovič

L.Š: Ahoj, Andrej.

A.S: Ahoj, Ľudovít.

L.Š: Tá Marína sa Ti vydarila, hovorí o láske a kráse slovenského jazyku.

A.S: Ty si ma zas inšpiroval tvojou krásnou Rozlúčenie, hovorí o láske k vlasti a hrdosti na svoju rodnú krásu.

L.Š: Ďakujem, národ spolu dokáže veľkú vec.

A.S: Budem sa snažiť písať o našom krásnom Slovensku viac.

L.Š: To je dobre, treba byť hrdý na národ, v ktorom si sa narodil a žiješ.

A.S: Máš úplnú pravdu. Musíme si vážiť to, že sme slobodný národ, budeme bojovať za nás.

L.Š: Vidíš, možno nás niekedy niekto spomenie a tiež urobí hrdinský krok, ktorým zmení život Slovenska.

Sepeši Martin, 8.B

Ľudovít Štúr: Dobrý deň, volám sa Ľudovít Štúr. Som básnik, politik, taktiež dobrý jazykovedec aj novinár. V mojich dielach píšem o láske k milej a vlasti, ktorej venujem celý svoj život. Andrej Sládkovič: Oh, zdravím Ľudovít, ja som Andrej Sládkovič no vlastným menom Andrej Baraxatoris. Moje najznámejšie diela sú Marína a Detvan! Taktiež sa venujem aj prekladu diel zo sveta. Prekladám z francúzštiny, ruštiny, ale aj nemčiny. No a tomuto sa venujem po celý život. Ľudovít Štúr: Mhh... Kde ste študovali? Andrej Sládkovič: Tak do školy som chodil v Krupine a Banskej Štiavnici. Bol som aj pomocným učiteľom v Ladzanoch. No a potom som pokračoval v štúdiu ďalej v Bratislave. Odišiel som na univerzitu do Halle. Stal som sa vychovávateľom v Rybároch a evanjelickým farárom v Hrochoti, a od roku 1856 som farárom v Radvani nad Hronom. A čo vy Ľudovít? Kde ste študovali?

Ľudovít Štúr: Základnú školu som vychodil v Uhrovci, gymnázium v Rábe, no potom som študoval na Evanjelickom lýceu v Bratislave a pracoval v študentskej Spoločnosti česko- slovanskej. Bol som aj neplateným námestníkom profesora Palkoviča. No a dva roky som bol v štúdiach v Halle. Neskôr som sa vrátil na štúdium do Bratislavy. A nechcel by si sa k nám pridať? Hovoríme si štúrovci.

Andrej Sládkovič: Jasné, určite. Tak bolo mi potešením sa s vami trochu porozprávať o tom, kto ste a tak dovidenia. Nabudúce sa môžeme porozprávať o dielach napríklad. Ľudovít Štúr: Okej, alebo aj na pivko môžeme ísť. Aj mne bolo potešením. Ďakujem. Dovidenia.

Klaudia Semančíková, 8.B