Príbehy starých slov

Slová si rovnako ako ľudia žijú svojimi vlastnými životmi. Niektoré z nich sa narodia, dospejú, zostarnú, až sa nakoniec prestanú používať. Niektoré slová sú horúce novinky, iné sú s nami už stáročia. A práve tým dávno používaným a zabudnutým vdýchli život žiaci 9.B na hodine slovenčiny s pani učiteľkou Skladanou.

Záchrana zbojníka

Dávne letá boli veľmi bohaté na všakovakých zbojníkov. Ja sám som sa s jedným stretol a zazrel som i jeho družinu. Boli to udatní junáci, ktorí okrádali najmä bohatých dvoranov. Okmíňovali ich o ich zlaté dukátiky a cylinderky. Nejeden dráb sa ich snažil dolapiť. Dlho sa im to nedarilo, ale jedného dňa predsa len jeden z nich skončil v árešte. Ušla sa mu krutá bitka na dereši. Neviem, ako by to bolo dopadlo, keby ho vtedy nezachránila jeho družina. Nechcem sa chváliť, ale aj ja som pri jeho záchrane zohral nemalú úlohu. Bol som sa len špacírovať v lese, keď som zazrel zbojníkov prchať popri mne a za nimi niekoľko drábov. Pýtali sa ma, kade išli, tak som im ukázal zlý smer. Nedolapili ich. Ďalší deň som si našiel pred dvercami za hrsť dukátov a zlaté cylinderky. Bol pri nich bilet a na ňom čiernym inkústom napísané poďakovanie od zbojníka, ktorého som zachránil. Na moje prekvapenie to nebol nikto iný ako slávny Juraj Jánošík.

Matúš Badinka, 9.B

Kmín u barbiera

Ráno som vstal, nazrel do zrkadla. No bohdaj ho tam, vlasy jak struny, ono to je strapatô, dlhô. Jak zmoklý pes. Ta ja šol ku barbierovi, posadil sa na diván a čakal. Barbier mi núkal fertuchu a ja zbadal, že mi chýba budilár i cylinderky. Ta ja sa obzrel a zbadal kmína s mojím budilárom. Tak ja trielil za ním, cestou zhúkol som po žandároch, nech vezmú muškety a trielia za ním. Čochvíľa ho lapili, kmína kmínovskieho a dalo sa na vedomie, že je to švárna kišasonka. Nemala z toho žiadnu choseň. Veď si to ešte vypigluje v žalári.

Lukáš Košík, 9.B

Deň, kedy nás skoro kmín ocigánil

Ráno som sa zobudila na diváne. Hneď ako vyjdem cez gánok, vidím mamu ako berie budilár a parazól a ide do sklepu. Berie so sebou aj to otravné cifrované pachoľa – môjho brata. Keďže chcem byť veľká kišasonka, otvorím kasňu, vyberiem pokrovec a rozhodnem sa pigľovať. Zrazu klope na dvere od gánku nejaký muž. Bol to švec. Najprv ma poprosil o šňupticheľ. Potom spustil reči, nak má choseň. Zbadala som cylinderky v ruke a hneď som vedela, že je to kmín a že ma chce ocigánoť. Vzala som mušketu z chyže a zavolala žandáre. Mama zatiaľ došla domov a žandáre zobrali kmína do basy. odvtedy sme mali pokoj a ja som mohla spokojne spať na diváne.

Marika Bundová, 9.B

Príbeh babkiných slov

Išla som k babke jej nakúpiť potraviny do sklepu, no pri dverách mi kričí: "Kde že ideš pes budilára, nože poď ho zobrať a kúp niečo na choseň. Ja si idem zatiaľ pigľovať, dokým prídeš. Nieže po ceste ťa nejaký šuhaj zvedie, keď si taká cifrovaná. A ešte do apetiky by si mi zašla po pirule. Mi už došli a cítim, že asi pršať bude. Kríže mi vylamuje."

"No už si prišla, moja, poďže si oddýchnuť na diván. Daj veci, dám ti ich do kasne, potom si ich zoberieš aj s parazólom.

Nikola Oláhová, 9.B