Potrebujem pri sebe človeka

Potrebujem pri sebe človeka?

Na hodine občianskej sme sa s pani učiteľkou Katarínou Paprčkovou zaoberali témou socializácie jednotlivca. Zistili sme, že je nemožné žiť sám. Zamysleli sme sa aj nad tým, čo by nám najviac chýbalo, keby sme ostali niekde sami – v cudzej krajine kdekoľvek na svete? Zvládli by sme to, čoho by sme sa strachovali a čo by nás ťahalo späť domov, k našim blízkym.

Milá rodina, kamaráti a moji blízki...

Týmto listom vám chcem povedať, že mi všetci chýbate, momentálne sa nachádzam zo severnej strany Mongolska a žijem v tichom, pokojnom, malom lesíku. Zažila som dobré ale aj zlé zážitky. Po čase mi začala chýbať civilizácia, skutočné šťastie a smiech. Veľmi rada by som sa teraz vrátila domov, ale asi sa mi to ešte nepodarí. Dúfam, že sa čoskoro uvidíme, postarajte sa o Moku a dávajte si na seba pozor.

S pozdravom Saška

Milý pán Michal!

Stratil som sa niekde v lese vo Švédsku. Chýba mi rozprávať sa s ľuďmi alebo kamarátmi, nebaví ma furt byť ticho a nemať s kým prehovoriť slovo. Chýba mi už normálne jedlo a chýba mi tiež chodiť po koncertoch. Ale hlavne mi chýba rodina. Teším sa na to, keď sa stretnem s každým mojím kamarátom a budem sa môcť porozprávať a keď budem môcť ísť na koncert.

S pozdravom Filip

Milí rodičia!

Chcem vám povedať, že som sa chcel osamostatniť a byť sám a vyskúšať, aké to je. Tak teda som sa rozhodol a vybral som sa do džungle. Niekedy sa bojím, lebo tu počúvam čudné zvuky od zvierat. Ale na druhej strane aj krásne chvíle, môžem pozorovať zvieratá a je tu krásny očarujúci čerstvý vzduch. Ale chýbate mi veľmi a chcem sa už vrátiť domov. A najviac mi chýba posteľ, komunikácia s mojimi kamarátmi, chýba mi taktiež sprcha, chýba mi telka a ďalšie veci, ktoré som robil. Ale hlavne mi chýba moja rodina.

S pozdravom Michael Henske z Valaskej.

Milá Lea,

stratila som sa v lese. Nepočujem tu žiadnych ľudí iba zvieratá a hmyz. Zistila som, že keď som sama, dobre sa mi rozmýšľa. Spím na sene, ktoré som našla. Neprekvapuje ma, že mi chýbajú ľudia. Veľmi mi chýbaš aj ty. Naše srandy, zážitky a spoločné lyžovanie. Chcem nájsť cestu domov, aby som mohla byť s tebou. Nemám čo jesť a bojím sa, že ma zje medveď. Chýbajú mi naše rozhovory o hlúpostiach. Chcem ťa už vidieť!

S pozdravom tvoja bestie Maťa <3

Milá rodina,

píšem zo severa Nórska, je tu strašná zima. Chýba mi teplé jedlo, kamoši, strecha nad hlavou, teplý čaj, výlety s vami alebo s kamošmi, pozeranie filmov večer s vami, oddych, teplo, ale hlavne vy. Nemôžem sa dočkať dňa, keď sa k vám vrátim s láskou.

Ivo Klokoč

Čauko Ciba!

Aktuálne sedím niekde na lúke, neviem presne kde. Potrebovala som si dať kúsok prestávku a vypnúť od reality a načerpať kus inšpirácie. Dosť chýbaš. Nedôjdeš? Viem, ako som sa sem dostala, ale či sa dostanem naspäť, neviem. Sú tu aj iní dvaja ľudia a majú tu stan a sme kamoši. Budeme si opekať. Aj ja tu mám stan. Požičali mi. Tak hádam ma nič nezje. Ak sa ma niečo pokúsi zjesť, tak to ulovím papekmi. Zajtra alebo pozajtra plánujem návrat. Čauky mňamky, ak ma nič nezje, vidíme sa. Ak ma niečo zje, taaak pesničku vieš, už iba dákych kamošov pozvi. Dosť mi chýbate všetci!!!

S pozdravom Emka Švantnerová

Milá moja maminka, drahá moja rodina,

dúfam, že sa máte dobre a ste zdraví. Aj keď som do Japonska tak veľmi chcela, tak sa túžim vrátiť späť a byť s vami. Tokio je veľmi moderné mesto plné rušných ulíc, veľkých panelákov, exotických vôní a rozkvitnutých kvetov sakury. Napriek tomu mi veľmi chýba môj domov, čerstvý vzduch, naše zvieratá, moja posteľ, rozprávanie s ľuďmi rodným jazykom ale najviac vy. Dúfam, že vás čoskoro uvidím a budem sa môcť pozerať na výhľad z okna mojej izby.

Pozdravujem vás. An

Žiaci 7.A a 7.B