Maratón písania listov

Zapojte sa do Maratónu písania listov!

AmnestyInternational aj tento rok organizuje najväčšie ľudskoprávne podujatie na svete - Maratón písania listov, ktoré sa usporadúva pri príležitosti Medzinárodného dňa ľudských práv. Cieľom je v období od októbra 2022 do januára 2023 napísať a poslať čo najviac listov solidarity a vyjadriť tak podporu nespravodlivo trestaným, prenasledovaným a väzneným ľuďom. Každý rok sa do Maratónu písania listov zapájajú ľudia z celého sveta, odkiaľ odosielajú milióny listov a podpisov petícií. Na Slovensku sa v roku 2021 aj napriek pandémii podarilo vyzbierať krásnych 10 343 podpisov a listov.

Príbehy ľudí nájdete na stránke: https://maraton.amnesty.sk/.

Akciu môžete podporiť aj individuálne online petíciou na: https://maraton.amnesty.sk/.

Do Maratónu písania listov môžete prispieť aj formou zakúpenia online poštovej známky: https://amnesty.darujme.sk/pomozte-nam-dosiahnut-zmenu/.

Mgr. Soňa Skladaná, koordinátorka Školy za demokraciu

Milý Luis!

Volám sa Alex Predajniansky, mám 15 rokov a pochádzam zo Slovenska. Chodím do 9. ročníka ZŠ Jaroslava Simana vo Valaskej. Váš príbeh som si vybral preto, lebo ma veľmi mrzí, čo sa Vám stalo.

Príde mi neférové, že ste väznený za účasť na proteste. Viem, že v Kube to s právami občanov nevyzerá dobre, a preto som rád, že sa nájdu takí, čo bojujú za slobodu a voľnosť ostatných. Dúfam, že sa politická situácia v Kube zmení a vy dostanete a možnosť opäť uvidieť vašu rodinu a priateľov a pokračovať vo vašej činnosti umelca.

Situácia na Slovensku za posledný čas tiež nevyzerá dvakrát najlepšie, no neviem si predstaviť, že by som skončil vo väzení len za účasť na demonštrácii.

Dúfam, že všetko dobre dopadne a dostanete možnosť prepustenia a zdravotnej starostlivosti. Budem Vám držať palce. Veľa šťastia. 

S pozdravom Alex, 9. B

Milá rodina Zineb!

Smrť príbuzného je pre rodinu vždy smutná, o to viac, ak je predčasná a spôsobená zlou vôľou inej ľudskej bytosti, pritom je to naozaj tragédia, ktorá sa zapíše hlboko do duše.

Volám sa Gabriel a som zo Slovenskej republiky. Váš príbeh som počul na hodine občianskej náuky a bolo mi z toho smutno. Nechcel by som prežiť niečo také. Nechce to nikto, no napriek tomu sa to často stane. Potom sa pýtame prečo. Ja o tom ešte veľa neviem, ale moji rodičia hovoria, že vo stvorení neexistuje nespravodlivosť a aj všetko smutné a tragické má vyšší zmysel, alebo vážny dôvod, hlbokú príčinu, prečo sa to stalo, či dokonca muselo stať. Veľmi by som si želal, aby to tak naozaj bolo.

Želám Vám, aj všetkým, ktorí prežili niečo také smutné a ťažké, aby raz dostali odpoveď na otázku, prečo sa to stalo a aký to malo zmysel. Myslím si, že len potom sa človek môže naozaj úplne zmieriť s takou tragédiou. Musí porozumieť, aby mohol skutočne odpustiť a zabudnúť - aby v jeho srdci zavládol opäť mier, harmónia a láska. Viem, že sa to raz stane.

S pozdravom Gabriel

Milá Alexandra Skočilenko

Volám sa Martin Sepeši a bývam na Slovensku, čo od Vašej rodnej zeme nie je ďaleko. O to viac sa aj mojej krajiny dotýka vojna na Ukrajine. Chodím do ZŠ Valaská.

Na hodinách občianskej náuky som sa dozvedel o Vašom príbehu. Vaša skúsenosť ma natoľko zaujala, že som sa rozhodol Vám napísať tento list. Šokoval ma štýl, ktorý ste zvolili na boj proti dezinformáciám, a to v dobrom. Cenovka je niečo, na čo sa v tejto dobe pozrieme bez toho, aby sme to vnímali. Čo sa týka Vášho neprimeraného trestu. V Rusku je režim, aký je, veď to sami poznáte. S tým nesúhlasím. Neurobili ste nič, za čo by ste mali byť potrestaná.

Prajem Vám veľa šťastia a úspechov v budúcnosti.

Martin Sepeši

Milé dievčatá Joanah, Netsai a Cecilia

Srdečne vás týmto listom pozdravujem, dovoľte mi, aby som sa vám predstavila. Volám sa Nina a som žiačkou 8. ročníka ZŠ. Žijem na Slovensku v malej obci.

Vyrastám v bezpečnej rodine a takáto forma násilia mi je cudzia, preto ma váš príbeh nenechal ľahostajnou a plne s vami súcitím. Je mi veľmi ľúto, čo sa vám stalo a zarazilo ma, že život je taký nespravodlivý.

Boli ste na pokojnom proteste a zatkli vás, chovali sa k vám ako k zvieratám. Prečo? Urobili ste niečo zlé? Prečo vám skoro nikto neverí? Prečo sa to doteraz nevyriešilo? Môžu niečo takéto policajti spraviť a nevyriešiť to?

Verím, že Slovensko je bezpečný štát, že u nás by sa niečo také nikdy nestalo. Muselo to byť veľmi traumatizujúce, ale verím, že ste silné a že to zvládnete. Nechápem, ako sa to všetko mohlo obrátiť proti vám. Verím, že spravodlivosť si tých zlých ľudí nájde. Mladí ľudia by nemali trpieť. Mali by si užívať krásny a šťastný život, lásku, pokoj a mier.

Verím že postupom času na všetko zlé zabudnete a hlavne sa všetko vyrieši. Dúfam že som vás týmto listom aspoň trochu potešila a podporila. Prajem vám v živote veľa šťastia, len milujúcich ľudí vo vašej blízkosti. Myslím na vás a držím palce pri vyšetrovaní.

S pozdravom

Milá Yren a Marina

Volám sa Anna Kristína Bartošová, mám 15 rokov, chodím do Základnej školy vo Valaskej do hudobnej školy v starej Valaskej .

Príbeh Yren a Mariany ma zaujal kvôli tomu, že v mojom veku často vidím aj počujem niečo o LGBT a dosť ma zaujímajú ich životy zo všetkých uhlov. Vôbec mi takí ľudia nevadia, neprekážajú mi v mojej blízkosti. Príde mi to dosť zaujímavé, že sú kus iní než ostatní, aspoň čo sa týka orientácií. Každý človek má na toto iný názor a iný pohľad na celú túto vec. Ale aj po tom všetkom, že to tak cítime, mali by mať také isté podmienky na život ako ostatní. Nikomu sa s tým neubližuje ani nič podobné. Mrzí ma že v 21. storočí musíme riešiť takéto veci keď úprimne sú aj horšie. Dúfam, že sa pani Yren a Mariana budú mať lepšie.

Prajem im do života všetko dobré a veľa síl. Bude to ešte ťažká cesta, ale verím že to zvládnete!

Anna Kristína Bartošová, 9.B