Máme zdravú sebaúctu?

V tomto svete je ťažké mať sebaúctu, pretože sme všetci pobláznení internetom, kto čo a aký komentár napísal. Internet sebavedomie ničí. V škole sa podľa mňa učitelia snažia sa s nami robiť aktivity a tak. Snažia sa nám zdvihnúť sebavedomie. Nikdy som sa neporovnávala. Mne je jedno, kto si čo oblieka. Každý nech si oblečie, čo má. Život nie je o tom, akej značky máme ponožky. Každý by si mal veriť aspoň kus. Skúšať nové veci, hľadať nových ľudí. Život ale nie je prechádzka ružovou záhradou. Každý musí pracovať sám na sebe a nedávať sa do partie zlých ľudí a nedať si ubližovať. Byť si istý, že to čo robíš je dobré a keď nie je, daj si poradiť. Anna Kristína Bartošová, 9.A

V dnešnej dobe sebavedomie ľudí nie je veľmi dobré. Vplýva naň aj naše okolie. Deťom už odmalička kážu, čo majú robiť, aby boli užitoční do dnešnej doby. V škole sa deti navzájom porovnávajú a ponižujú. Niekedy na sebavedomie majú vplyv aj rodičia. Mladí pochybujú o sebe, o svojich talentoch a vedomostiach. Sebavedomie môže zvýšiť, keď ťa pochvália za dobrú vec. Neporovnávaš sa, máš sa rád taký, aký si. Nič si nerobíš z toho, keď ťa niekto urazí. Rozvíjaš svoj talent. Martina Komorová, 9.A

Dnešná mládež žije psychicky náročnejšie. Je to aj kvôli sociálnym sieťam a množstvu ľudí okolo nás. A koľkokrát to nie sú práve dobrí ľudia. Ja vidím svet optimisticky a nerozhodí ma hocijaká drobnosť. Žijem spokojne a snažím sa venovať tomu, čo ma baví. Povinnosti si chcem robiť čo najskôr, aby som toho nemal naraz veľa. Adam Švec, 9.A

Nesmieme sa porovnávať s druhými, pretože vždy sa nájde človek, ktorý je v niečom lepší. Sociálne siete idealizujú, aký má byť život. Každý na sociálne siete dáva len to dobré a len to super. Nik nedá na societe to zlé. Nikto netuší, že aj za tým ideálnym životom na internete sa môže skrývať aj to zlé a nepekné. A potom my si myslíme, že nemáme super život, lebo nechodievame často na dovolenky, na výlety a nemáme každý deň taký šťastný a dobrý. Takže sa netreba porovnávať, treba šťastie hľadať v svojom živote. Filip Bella, 9.A

V dnešnej dobe je ťažké mať zdravé sebavedomie. Žijeme v dobe, keď sa každý s každým porovnáva a závidíme si navzájom. Ponižujeme sa a ohovárame. Navzájom sa ani veľmi nepoznáme. Žena často na internete často vidí nejakú ženu, s ktorou sa porovnáva. Často, čo je na interenete, nie je skutočné. Žijeme v dobe telefónov a závistí, depresií. V minulosti sa často chodilo von s kamarátmi, teraz veľa deťom chýbajú kamaráti. Rodičia sa o nás boja a dávajú na nás pozor a my to niekedy už berieme ako týranie, aj keď to tak vôbec nie je. Stále sa porovnávame v kráse a predbiehame sa v tom, kto má čo lepšie a najnovšie. Veľa mladých je šikanovaných svojimi rovesníkmi a pritom sme úplne rovnakí. Sme iba deti, ktoré ešte nevedia, ako funguje svet a na všetkom sa učíme. Sebavedomie sa zakladá hlavne na tom, kto sa ako vidí. Dievčatá v mladom veku často porovnávajú seba s nejakou ich rovesníčkou, kamarátkou alebo niekým, koho vidia na sociálnych sieťach. Niektorým vie ublížiť výsmech o ich výzore a postave. Každý sme originálny. Martina Čiefová, 9.A

V dnešnej dobe veľa ľudí o sebe pochybuje. Či už o tom, ako vyzerajú, alebo či niečo vôbec dokážu. Medzi to patrí aj porovnávanie sa s ostatnými. Nie vždy sa ten daný človek cíti dobre, keď sa s niekým porovnáva. Znižuje mu to sebavedomie. Sebavedomie je dosť ovplyvnené aj školou. Aké máš známky, či vieš podať dobrý výkon na hodine. Ani porovnávanie žiakov sebavedomiu nepomáha. Začne si myslieť, že nič nie je, že je nula. Preto si myslím, že je dobré sa o tomto rozprávať. Ale niekedy to nejde. Klaudia Semančíková, 9.B

Myslím si, že aj dlhodobo nastavená forma školského systému neprispieva k psychickému zdraviu učiteľov, ani žiakov. Som vďační, že nás nebijete, ale školstvo potrebuje ešte veľa zásadných zmien. Pokiaľ sa o tom nebude rozprávať, budú aj naďalej pribúdať prípady, keď deti cítia, že im nikto nerozumie a že to nezvládajú. Predpokladaná bezchybnosť a rutinne nastavený systém ruinuje žiakov, ale aj učiteľov. Každodenný náklad a stres je súčasť života, ale všetko s mierou. Je to veľmi zložitá a komplexná téma. Možno raz budeme žiť vo svete, kde žiaci a učitelia budú do školy chodiť bez straty duševného zdravia a zbytočného stresu. Adam Lenčo, 9.B

S podobnými problémami sa stretávam aj v mojom živote alebo ich sledujem v živote mojich spolužiakov. K čomu sa ale chcem vyjadriť je fakt, že pocity chlapcov sú v tejto dobe brané za menej významné ako pocity dievčat. Problémy chlapcov sú častokrát prehliadané. Podľa šablóny spoločnosti by mali byť všetci muži silní a nezávislí, zatiaľ čo ženy sú brané za viac otvorené, krehké a zraniteľné. Vo všeobecnosti je v našej spoločnosti viac prijateľné, ak žena ukáže slabosť a verejne o svojich problémoch hovorí. Na druhej strane pokiaľ o svojich problémoch hovorí muž, stráca pred ostatnými rešpekt a je považovaný za neschopného jedinca, ktorý si nedokáže vlastné problémy vyriešiť sám. Beriem, že kedysi bolo veľmi dôležité, aby muž spĺňal vlastnosti ako sila, odvaha, necitlivosť, aby mohol prežiť. Viem, že takéto postavenie mužov sa nezmení len tak zo dňa na deň, ale bol by som rád, ak by niektoré zaužívané stereotypy padli a vytvorili sa tak dobré podmienky pre všetkých a muži ostanú mužmi napriek tomu, že vyjadria svoje emócie a city, ktoré prežívajú. Svet by sa tak stal príjemnejším miestom pre život. Alex Predajnianský, 9.B.

Rubriku pripravili A.K. Bartošová a S. Belanová, 9.A