Listy z vojny

Každá vojna je zlá. Učíme sa o tých, o ktorých už píše história a aj tak je ľudstvo nepoučiteľné a dovolí, aby vojny prinášali utrpenie tým, ktorých to bolí najviac - obyčajným ľuďom. Na hodinách dejepisu sme si čítali listy ľudí z prvej svetovej vojny. A reagovali sme na ne.

Ahoj Zdenko.

Veľmi mi chýbaš. Vládne tu strach a chudoba. Deti sú hladné a ostatní tiež. Deň čo deň sa bojíme či Ťa ešte uvidíme. Budem pevne dúfať, že áno, no nebudem dúfať, ale viem, že áno. Dávaj si pozor, ale hlavne buď silný a rozumný. Chcem, aby sa tento chaos už skončil. Kiežby si tu bol s nami. Svet je hrozný a hlúpy. Teším sa na to, keď Ťa znovu uvidím. Ľúbim Ťa. Buď silný a neboj, myslíme na Teba deň čo deň.

Soňa Borošová, 9. B

Drahý môj milovaný dúfam že tento môj list dostaneš pretože sa doma trápime a bojíme sa o Teba drahý môj. Dúfam že stihneš odpísať na dopis nech viem že si stále s nami. Veľmi nám doma chýbaš, musím sa viac osamostatniť no to neznamená že sa mi nemáš vrátiť. Potrebujem ťa už naspäť doma. Dávaj si na seba pozor. Ľúbim ťa.

Marika Bundová, 9.A

Môj milovaný, doma to je bez Teba veľmi ťažké, neustále si v mojich myšlienkach, nebol by deň, keby že si nespomeniem na Teba. No, keď sa pozriem na deti, vidím tam kúsok z Teba. Viem, že tam prežívaš niečo hrozné a práve preto na Teba neprestávam myslieť. Mám to s deťmi doma ťažké, pretože nikdy nevieme, čo sa stane, som na všetko sama a nemám sa komu zdôveriť a mnoho veci strádame. Bez Teba nám je smutno a veľmi trpíme. Každý deň sa za Teba modlievam a prosím Boha, aby si sa nám vrátil a nič sa ti nestalo. Vždy s deťmi Ťa veľmi ľúbime a myslíme na Teba, dávaj si pozor a opatruj sa.

Nikola Olahová, 9.A

Milá rodina,

píšem Vám tento list s nádejnou, že nie je posledný. Tu na západnom fronte to vôbec nevyzerá dobre. Nič takéto som nečakal. Spíme ledva 2 hodiny denne, pretože musíme byť stále na hliadkach. Poplach strieda poplach, nervozita a napätie sa dajú krájať. Stále počujeme v blízkosti výbuchy granátov a výkriky ľudí. Sú to zlé podmienky, je tu zima, oblečenie máme chatrné a nemáme sa čím zahriať. Jedla je málo, takže musíme šetriť zásobami. Je to hrozné , niekedy si myslím, že to tu už nevydržím. Všetci sme veľmi zúfalí. Môj kamarát kvôli výbuchu granátu prišiel o ruku. Našťastie to prežil. Ale aj napriek tomu všetkému mám stále nádej, že Vás ešte niekedy uvidím. Dúfam, že sa máte dobre a teším sa, keď sa vrátim domov.

S pozdravom, Váš milovaný Matúš Badinka, 9.B