Epitafy

EPITAFY

Pod kontrolou triedu mal,

dozadu sa obzeral.

Snaživý bol, tak veru,

nestalo sa, že by nemal úlohu.

Pre všetko sa stresoval,

taký proste Jarko býval.

Obavy mal zbytočné,

na vysvedčenie sa mohol pozrieť spokojne.

Jarko Laššák, 9. B

S úctou na ňu spomínajte,

na hrob kvety pokladajte.

Vždy pri každom pevne stála

a pozorne načúvala.

Oči modré ako nebo mala,

vlasy zlaté ako pole pšenice,

život do budúcnosti plánovala,

no však oči zanechala roniace.

Nie s každým sa stihla rozlúčiť,

všetci jej to stihli odpustiť.

So slzami v očiach spomínajte

a spať ma tíško nechajte.

Simona Gáborčíková, 9. A

Život prežil šťastne,

všetko sa snažil dokončiť v čase.

Stále si kreslil,

svoje chyby sa napraviť snažil.

Pomôcť najviac ako sa dá chcel ľuďom,

so všetkými sa snažil vyjsť v dobrom.

Robiť ľuďom radosť mu bolo príjemné,

avšak jeho život sa skončil, to je konečné.

Jaroslav Chmelík, 9. B

Mal rád život, mal rád svet,

učiť sa nechcel, učil ho svet.

Testy tipoval,

preto na vysvedčení päťky mal.

Zdeno Baran, 9. B

Školu som moc v láske nemala,

no umelecké diela som s radosťou vytvárala.

Vlasy krásne hnedé, dlhé som mala,

no stále nejakú zmenu som s nimi robievala.

Od života veľké očakávania so mala,

úspešná a s tromi autami som sa už videla.

Krásna žena s dobrým srdcom som bola,

úsmev na tvári som stále vyčarovala.

Betka Havašová, 9. A

Láska a dobrota vždy u nej bola,

stále sa na každého usmievala.

Očiam už vzdialená, no srdcu blízka,

každý deň sa tešila z nás i zo života.

Rada knihy čítala,

aj sukničku či košieľku nám ušila.

S láskou na ňu spomíname,

navždy v srdci ju nosiť budeme.

Terezka Ďuriančiková, 9. B

Snažila sa vždy dosiahnuť svojich cieľov,

no nešlo to vždy bez problémov,

veľa stresov zažívala,

no na sebe to znať nedala.

I keď mala toho veľa,

radosť zo života vždy mala,

všetkým pomôcť chcela,

dať im všetko, čo vedela.

Simona Perichtová, 9. B

Žila krátko,

zomrela rýchlo.

Ona spí, my žijeme,

neboj sa, my prídeme.

Nebuďte smutní, nemajte strach,

v mojej starej izbe utrite prach.

A kto mi na hrob nič nedá,

beda mu, beda.

Ja predsa neodpočívam v pokoji,

ale chodím strašiť matikárky v okolí.

Tereza Vlkoláčková, 9. A

Na klavíri často hrávala,

škola pre ňu bola hračka.

Každú úlohu či skladbu ľahko zvládala,

a na jej záhrade nechýbala mačka.

S umením ju všetci spájali,

no telocvik bol pre ňu hrozbou.

Tam, kde ju však anjeli vzali,

musela odísť bez športov.

Perla Pisárová, 9. A

Autori: Žiaci 9.A s pani učiteľkou Denisou Maťovčíkovou