Nežná revolúcia

Príbeh Slovenska - náš príbeh pokračuje ...

,,Revolúcie zvyčajne prinášajú mnohé zmeny. Zmeny, na ktorých sa podieľajú ľudia. V socialistickej spoločnosti bolo diktované, čo je správne a čo nie. Vytŕčanie z davu bolo nežiaduce. Iné sa hovorilo doma a iné v škole, v práci, na verejnosti. A boli veci, ktoré sa nehovorili. Na štúdium, prácu, vycestovanie boli potrebné kádrové posudky a odporúčania. Ľudia boli prenasledovaní a postihovaní za svoje názory. Lepšie sa bolo neozývať, nebyť iniciatívny, nekritizovať."

Práve o tomto období nám prišiel porozprávať Martin M. Šimečka, ktorý vyrastal v rodine disidenta a spisovateľa Milana Šimečku. Do roku 1989 pracoval ako ošetrovateľ v nemocnici, predavač obchode alebo kurič. Komunistický režim mu totiž zakázal študovať aj publikovať, takže jeho diela vychádzali v samizdate.

My už teda vieme, že novú etapu dejín našej krajiny začali v roku 1989 písať študenti a bežní obyvatelia. Tiež bývalí komunistickí funkcionári, bývalí príslušníci ŠtB, disidenti, emigranti, veriaci aj neveriaci. Prechod od totality k demokracii je cesta. Cesta hľadania odpovedí na otázky: Ako vyjadrovať svoje názory a zároveň neurážať ostatných? Kde sú hranice mojej slobody vo vzťahu k slobode iných ľudí? Prečo sa zaujímať o veci verejné? Prečo ísť voliť? Prečo byť aktívny v riešení problémov?

,,Demokracia nie je konečný stav spoločnosti, ktorý dosiahneme a zakonzervujeme. Je to neustála cesta k slobode a zodpovednosti. Demokracia je cesta postupného učenia sa, ako prebrať zodpovednosť za krajinu, v ktorej žijeme. Za fungovanie našej školy, našej obce či mesta."

Ať mír dál zústává s touto krajinou.

Zloba, závisť, zášť, strach a svár,

ty ať pominou, ať už pominou.

Autori: Mgr. Soňa Skladaná a žiaci 9.B