200. výročie narodenia Janka Kráľa
24. apríla uplynulo 200 rokov od narodenia tohto najrevolučnejšieho, najnadanejšieho a najoriginálnejšieho básnika. My sme si toto okrúhle výročie nenechali ujsť a hoci sa žiaci 9. ročníka práve v tomto období pripravovali na prijímacie skúšky na stredné školy, vrátili sme sa k nemu o pár dní neskôr, aby sme si pripomenuli veľkosť tohto človeka. Na hodinách slovenského jazyka a literatúry sme sa zoznamovali s jeho životným osudom i dielami, čítali ich, vyhľadávali na mape miesta jeho pôsobenia, písali o ňom básne. Každý žiak na základe indícií a poznatkov, ktoré získal o Jankovi Kráľovi, výtvarne dotvoril jeho portrét. Vznikli tak veľmi pôsobivé výtvarné diela a verše.
Autor: PaedDr. Denisa Maťovčíková
Z tvorby našich žiakov
JANKO KRÁĽ
túžil po slobode ako orol vták,
sníval, že vyletí až nad oblak.
miloval samotu, prírodu, rodný háj,
osud však zavial ho až v turecký sveta kraj.
za mladých liet jeho búrlivá povaha vo vnútri ho kvárila,
démonov v duši len jeho mať s láskou tíšila.
citlivý chlapec okresaný ocovými tvrdými rukami,
burcoval národ slovenský v snahe pozdvihnúť ho zo stuchliny.
že už viac nebude na svete pánov a poddaných,
že si budú všetci rovní.
za tieto činy bol lapený,
na kostolnú vežu za ruky ťahaný.
mučiť ho prestali, až keď mu žily na zápästiach popukali.
volali ho divný janko,
na martinskom cintoríne spí večným spánkom.
Matej Šváb, 9. A
Janko Kráľ
Narodil sa v Liptovskom Mikuláši v apríli,
netušiac, že sa s Ľudovítom Štúrom zblíži.
Bol to rebel, básnik búrlivák, nepokojný a vznietlivý,
kde práve je, častokrát nevedeli ani jeho najbližší.
Vedel, že nielen duchov a mátoh sa má báť,
ale aj proti nespravodlivosti a duchovnej zaostalosti bojovať.
Túžil po slobode ako orol vták,
poznal prírodu, Tatry aj rieku Váh.
Múdry bol, 5 jazykov ovládal,
v Levoči, Kežmarku, Bratislave študoval.
Cestoval po Slovensku a po Dolnej zemi, až do Turecka,
kde počúval piesne a povesti nejedného pastiera.
Odtiaľ fajku si priniesol - čibuk a kokosový orech,
ako spomienku na ten v Turecku prežitý príbeh.
Pracoval v advokátskej kancelárii aj v štátnych službách,
v Pešti, Čadci, Martine aj v Balážskych Ďarmotách.
Písal básne, písal balady:
Svadba, Štít, Choč, Mládenec, Šahy.
Jeho život ťažký i zvláštny bol, ako jeho prezývka,
v Zlatých Moravciach zomrel sám, divný Janko, Janko Kráľ.
Samuel Kňaze, 9. B
Janko Kráľ
Pozrime sa na Kráľa,
z rodiny krčmára a mäsiara.
Básnikom sa on stal,
5 jazykov ovládal.
Nemal pokoj, len vzdor a zlosť,
no dbal o našu slovesnosť.
Bol on hrdým Slovákom,
Ľudí búril proti pánom.
Trpel za to, väzňom bol,
ani tyranský otec mu nepomohol.
Tatry, lesy, šíre polia
dávali mu kus pohodlia.
A keby bol orol vták,
vyletel by nad oblak.
Dumal nad Bratislavou, dumal nad Slovenskom,
nikdy sa nezmieril vo vlasti s neprávom.
Ani v láske šťastia nemal,
za ženu si Maďarku vzal.
Smútok svoj a nepokoj do básní dal
a časť v alkohole utápal.
Boli to divné časy, nebolo žiť ľahko,
nezabudneme na teba, Slovák - divný Janko.
Adam Chromek, 9. A
Janko Kráľ
Janko Kráľ bol rodákom z Liptova,
,,divný Janko" ho doteraz bárskto prezýva.
Vzdorovitý, no citlivý, to sa jeho týka,
niet sa čo čudovať, že bol v znamení býka.
Veril v nadprirodzené bytosti i duchov,
avšak pri ich stretnutí radšej zdúchol.
Na troch lýceách študoval,
po svete rád cestoval.
Príroda, kam utekal, jeho povahu ovplyvňovala,
pred otcom tyranom to bola dokonalá ochrana.
Matku nadovšetko miloval,
o ľudovú slovesnosť sa zaujímal.
Všetci sme si vedomí, že bol rebelom,
do väzenia sa dostal kvôli svojim názorom.
Doteraz presne nevieme, ako vyzeral,
jeho fotku si, žiaľ, nikto neschoval.
Zo štúrovcov bol najrevolučnejší,
veril, že duchovnú zaostalosť Slovenska zničí.
Brušný týfus ho v 54 rokoch skolil,
jeho originálne diela však nepoškodil.
Perla Pisárová, 9. B
Janko Kráľ
Janko Kráľ, náš básnik slovenský,
v Liptovskom Mikuláši narodený.
Ľudovíta Štúra nasledoval,
kvôli tomu externe študoval.
Za najlepšieho poeta označovaný,
napriek tomu niekoľkokrát väznený.
Divný Janko ho niektorí prezývali,
k jeho povstaniu sa ale aj tak pridávali.
Desiatky diel za život svoj zostavil,
našťastie ho v tom nikto nezastavil.
K samotárom síce patrí,
jeho výtvory ale tisícky ľudí obdivovali.
V r. 1846 aj tak náhle zmizol,
pretože veľkým cestovateľom on bol.
Básne písal, až pokým nebol starý,
na jeho počesť ho sady ospievali
V Zlatých Moravciach nás navždy opustil,
v tom zmätku sa aj jeho hrob stratil.
Po celej republike sa jeho sochy začali stavať,
navždy si ho budeme pamätať.
Jakub Leitner, 9. B